V našich krajoch je viac hríbov ako slovenských meditácií. A tak som sa to pokúsil trochu vyrovnať. 🙂 

Som vášnivým hubárom.

Mám za domom les, do ktorého chodím skoro každý deň. Hľadám tam hríby, pohyb, rozjímanie. Usporiadavam si svoje myšlienky a nachádzam aj nové.

Niekedy nájdem viac hríbov ako zaujímavých myšlienok a inokedy je to naopak.

E-kniha Meditácie o hríboch a mysli, o pohybe a rozjímaní obsahuje 27 takýchto meditácií:

• o živote,
• o prírode,
• o tom ako náš život a príroda sú prepojené a v mnohom si podobné.
  
  

Meditácie o hríboch a mysli… sú kombináciou niekoľkých vecí, ktoré mám naozaj rád – písať, filozofovať o živote, učiť sa a mudrovať o šťastí, chodiť po lese a prípadne aj zbierať hríby.

Moje rozjímania naozaj vznikli počas toho, ako som snoril po kopci, chodil prikrčený a sústredený pomedzi stromy a hľadal hríby. Vtedy mi po rozume chodili asociácie medzi prírodou, životom a šťastím.
A tak som si ich v priebehu niekoľkých mesiacov a počas chôdze po mäkkom machu formuloval do krátkych meditácií.

Potom, ako som doma vyložil hríby, som si ich zapísal.

A nakoniec som prehovoril dcéru, nech mi knihu ilustruje.

Ako to začalo

Pred nedávnom som čítal milú knihu Chodím a medituji od najslávnejšieho vietnamského budhistického mnícha Thich Nhat Hanh-a (čítaj Tiknatan) a napadlo mi urobiť niečo podobné.

Teda, chodiť som už vedel aj predtým a meditovať v lotosovom sede neviem doteraz. Ale vytvoril som si takú našskú verziu meditovania.

Voľakedy sa tomu hovorilo rozjímanie – také voľné premietanie (rozmýšľanie) o námetoch, ktoré sa v hlave spontánne objavujú. Rozjímanie je niečo ako amatérske filozofovanie.

Keď to vezmem tak, že amateur znamená milovník, tak takýto prístup – milovnícky – k filozofovaniu, k životu, k prírode a ku šťastiu – je mi blízky.

Prechádzka lesom aj mysľou

Takže vás pozývam na krátku prechádzku do lesa. Nad hlavou máme stromy a oblaky, pod nohami tlmí chôdzu mach, hríby zdobia klobúkmi les. Pod machom nevidíme niečo oveľa rozsiahlejšie – podhubie, ktoré je ešte väčšie ako koruny aj korene stromov.

V hlave si uvedomujete vône lesa, mihotanie svetla, pohyby tela a voľne plynúce myšlienky. Slobodne sa môžete hociktorej myšlienky zachytiť a premietať si o nej ďalej po svojom.

A na záver upozornenie. Len pre istotu – nečítajte počas chôdze. 🙂